Profesionálny inštruktor jazdy Andrej Korbel:
S Defenderom v teréne zajazdí aj týždňový šofér
Zakladateľ spoločnosti Driving Guru Andrej Korbel pravidelne jazdí s klientmi T.O.P. AUTO PREMIUM. V rozhovore nám prezradil, ako sa dostal k práci profesionálneho inštruktora, čo hovorí na Defender a jeho schopnosti v teréne a tiež to, aké sú výhody jazdy s elektromobilom.
Snívali ste o tom, že sa raz stanete profesionálnym inštruktorom jazdy?
Sen to ani nebol, no odjakživa ma bavili autá. Začalo sa to v roku 2009, keď som mal 19 rokov a ako klient som prešiel kamarátovou školou šmyku vo vtedajšom Matadore. Ihneď ma to nadchlo. Keďže vedel, že mám k autám blízko, oslovil ma, či by som sa chcel stať inštruktorom a byť súčasťou jeho tímu.
Vtedy to však bol úplne iný svet. Aby som pustil závlahu na klzné tréningové plochy, musel som zísť dole do šachty plnej pavúkov. V roku 2010 sme dostali ponuku prejsť na Slovakiaring. Tamojšie zázemie, technológie i vybavenie boli na neporovnateľne inej úrovni ako v Púchove. V areáli prvej profesionálnej školy šmyku sme už vodu púštali z tepla, sucha a na diaľku. Po týchto skúsenostiach ma oslovila automobilka, pre ktorú som v tej dobe pracoval ako predajca, či by som mal záujem pracovať pre nich ako inštruktor jazdy na eventoch. To ma, pochopiteľne, veľmi potešilo.
Na Slovensku totiž neexistuje inštitúcia, ktorá by mi udelila inštruktorský certifikát, čo by jasne hovoril: „Ste inštruktor školy šmyku alebo inštruktor bezpečnej jazdy.”
Takže jediná cesta, ako sa stať certifikovaným inštruktorom, je cez automobilku?
Presne tak. Buď vás podchytí automobilka, ktorá vás vycvičí a certifikuje, alebo ako inštruktor prechádzate vlastnou cestou rozvoja cez koučingy, školu šmyku, rôzne šoférske, driftérske a pretekárske kurzy. S tým, samozrejme, súvisí aj práca na prejave a vystupovaní pred ľuďmi. Ja som mal to šťastie, že som paralelne s externým pôsobením inštruktora na Slovakiaringu bol aj predajca. Preto si aj vo vedení automobilky u slovenského importéra povedali:
"Aha, pôsobí ako inštruktor školy šmyku, niekoľko rokov pôsobí aj ako náš inštruktor, predával naše vozidlá a rozumie sa produktu. Dáme mu tak možnosť ísť do najstaršej školy šmyku v Európe na pôde nemeckej fabriky a spraviť si inštruktorský certifikát."
Bol to mimoriadne náročný, dvojtýždňový výcvik pod vedením špičkových inštruktorov, ktorý mi okrem licencie dal veľmi veľa skúseností. A práve pred dvomi rokmi, už ako inštruktor s niekoľkoročnými skúsenosťami, som si povedal že začnem moje inštruktorské služby ponúkať aj ostatným automobilkám, dealerstvám a eventovým agentúram. Oslovil som mojich najskúsenejších kolegov a pozval ich do projektu Driving Guru. Sme agentúra s profesionálnymi inštruktormi pre jazdu na autách i motorkách. Motoškolu zastrešuje môj kolega Michal Jariabka. Klientom poradíme s plánovaním eventu, vyberieme trasy, dohliadneme na bezpečnosť a celé podujatie je kompletne v naších rukách.
Existuje aj pre profesionálneho inštruktora nejaká výzva, čo sa týka jazdy na asfalte?
Za mňa sú najväčšou výzvou akcie na okruhu, keď mám za sebou niekoľko klientov. Keď sa snažím ísť tak, aby z toho mali zážitok aj na niekoľko rokov, no zároveň myslím na bezpečnosť. Nie každý z klientov je totiž na rovnakej skúsenostnej úrovni.
A čo terén? Dajú sa vôbec nejaké zvyky jazdy na asfalte aplikovať aj tam?
Byť pripútaný je základ. Inak by som ani nevyrazil. Terén je odlišný hlavne v rýchlosti. Celé je to o veľmi pomalej jazde, veľakrát aj s pauzami na preskúmanie terénu mimo auta.
Napríklad ak máte strmé stúpanie na kopec, ktorý má pokojne šesť metrov. Ja si s klientmi najskôr kopec prejdem pešo a vysvetlím im: „Toto je miesto, kde rozhodne nebudete zastavovať,“ alebo naopak, „Tu idete neustále pod plynom,” prípadne, „Tu sa zastavíte, vystúpite, vyklonite hlavu z okna a budete si kontrolovať trasu s hlavou von oknom.”
Zdroj:Instagram.com/T.O.P. AUTO PREMIUM
Nestačí sa v tomto spoliehať na asistenčné systémy?
Asistenti sú síce super a na veľmi pokročilej úrovni, no šofér je stále ten najhlavnejší element. A ešte chvíľu to tak bude. Autá sú však stále vyspelejšie a dokážu šoférovi výrazne pomôcť. Videl som to aj minulý rok v septembri s Defenderom na Drive Test Evente v T.O.P. AUTO PREMIUM.
Vtedy som sa utvrdil, že Defender je jedno z najlepších terénnych áut, aké si človek dnes môže kúpiť. Dovolím si tvrdiť, že ak by Defender šoféroval 18-ročný vodič či vodička s týždňovým vodičákom, tak by s mojím navigovaním tie hlboké pieskové duny, aké sme jazdili minulý rok na Záhorí, bez problémov zvládli. Len za pomoci zautomatizovaného pohonu.
Ten som videl ako na Defenderi, tak aj Discovery. Auto samo rozpozná, aký povrch má pod kolesami, čomu automaticky prispôsobí uzávierky diferenciálu. Defender napríklad na spomínaných pieskoch nemusel uzatvárať nič. Ten to prešiel, ako by bol na asfalte.
Takže Defender má ešte rezervu v tom, čo v teréne dokáže prejsť?
Obrovskú. Aby vôbec Defender zapol uzávierky diferenciálov, musel by som ísť do úplného extrému. Tam by sme sa ale dostali skôr na limit pneumatík než auta. Uzávierky si, samozrejme, vie nastaviť aj šofér, no automatický režim je veľmi prirodzený. Preto dokáže ťažké terény prejsť aj menej skúsený vodič.
Neuberajú šoférov asistenčné systémy o zážitok?
Myslím si, že zo zážitku nie, keďže stále má možnosť nastaviť auto manuálne. No mladšiu generáciu vodičov to uberá o skúsenosti. Nepriučia sa na autách to, čo by získali jazdou napríklad na starom Defenderi – všetko ovládané manuálne, mechanika, železo. Zo šoférskeho hľadiska by ich tieto staršie vozidlá dokázali naučiť viac, no na druhej strane bezpečnosť tých dnešných je neporovnateľná.
Land Rover Defender počas T.O.P. AUTO PREMIUM eventu na Šraneckých pieskoch. Zdroj: Peter Culka
No taký adaptívny tempomat či udržiavanie v jazdných pruhoch predsa musia na dlhých cestách pomáhať.
To je práve tá dvojsečná zbraň asistentov. Vodiči v moderných vozidlách majú často pocit, že nemusia toľko dávať pozor na cestu, a namiesto toho si prescrollujú Instagram. Asistenti sú skvelí, no nie všemohúci.
Senzory síce majú niekoľkonásobne rýchlejšie reakcie než šofér a dokážu často zachrániť život, ale stále platí, že šofér je najdôležitejší prvok. S asistentmi však určite môžete jazdiť pokojnejšie a s vedomím, že máte „za chrbtom” niečo, čo vám dokáže výrazne pomôcť v krajných situáciách. No do tých sa dostanete menej často, keď sa za volantom plne sústredíte na jazdu.
Na poslednom T.O.P. AUTO PREMIUM evente mali klienti možnosť vyskúšať elektromobily. Ako vnímate tie?
Elektromobilita je siahodlhá téma. Je tu, no stále nie je pre každého. Zoberte si prípad, že bývate v bytovke a svoj elektromobil parkujete pred ňou. A súčasne si ho nemáte kde nabiť ani počas pracovnej doby.
Automobilky musia podľa pravidiel EÚ plniť tzv. emisné kvóty. Ak za rok predajú určité množstvo áut, ktorých motory vyprodukujú viac emisií, ako je povolené, za každé jedno auto zaplatia pokutu. To vedie nielen k zvyšovaniu cien, ale aj k vývoju a predaju elektrických a plug-in hybridných vozidiel. Elektromobilmi sa teda automobilky snažia udržať v rámci kvót. Výsledkom je, že ak automobilka predá jedno vozidlo s 8-valcovým motorom, potrebuje súčasne predať jedno plne elektrické vozidlo, aby sa udržala v rámci emisných kvót.
Musím ako šofér elektromobilu zvoliť iný štýl jazdy?
To závisí od každého modelu a od toho, ako rekuperuje. Dá sa totiž nastaviť miera rekuperácie, teda to, ako veľmi bude auto spomaľovaním dobíjať batérie počas jazdy, keď zložím nohu z plynového pedálu. Mal som tú možnosť vyskúšať si najvyššiu mieru rekuperácie. A čo ma prekvapilo, 90 % času v meste som ani nemuseli používať brzdu. Tú by som použil len v skutočne krízových situáciách.
Výhodou je, že aj počas spomaľovania prostredníctvom rekuperácie vozidlo svieti brzdovými svetlami, čo je veľké plus z hľadiska bezpečnosti.
Hovoríte teda, že jazda v elektromobile je jednoduchšia?
Z určitého hľadiska áno. Nemusíte takmer vôbec prešľapovať na brzdu a keďže elektromobily majú iba plyn a brzdu, z hľadiska krízovej situácie má vodič menej čo pokaziť. Súčasne je jazda oveľa plynulejšia a príjemnejšia pre pasažierov.
Na čo si však treba dať pozor, je digitalizácia v kokpite. To už dnes nie je len prípad elektromobilov, ale aj klasických vozidiel. Uvediem to na príklade nastavenia klimatizácie. Kým nájdete jej nastavenie v digitálnom menu, musíte sklopiť zrak z vozovky. Ak idete rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu, prejdete za jednu sekundu 28 metrov. Ak sklopíte zrak na tri sekundy a medzitým prejdete dráhu zhruba 100 metrov, je to obrovské bezpečnostné riziko.
Preto je dobré si pred jazdou vždy dôkladne preštudovať, ako vôbec auto ovládať, aby ste sa počas jazdy nerozptylovali. Takže digitalizácia áno, ale so zdvihnutým prstom.
Nachvíľu sa ešte vráťme k vašej praxi. Spomínate si na nejaký inštruktorský zážitok, ktorý vám utkvel v pamäti?
Jasné, tých bolo. Vyberiem však možno dva najväčšie.
Prvý sa stal, keď som bol inštruktorom športových vozidiel, na ktorých sa dal vypnúť stabilizačný systém. Napriek tomu, že som na začiatku akcie klientov vyzval, aby za žiadnych okolností systém nevypínali, dvaja z nich systém vypli. Šli sme po kľukatej ceste z Harmónie na Zochovu chatu nad Modrou. Pri jazde cez zákruty väčšinou vidím maximálne 2 až 3 vozidlá za mnou, títo páni boli takmer na konci kolóny v šiestom vozidle. S vypnutým stabilizačným systémom sa snažili driftovať. Neustrážili výkon áut, v zákrute dostali nekontrolovaný šmyk a skončili 20 metrov od cesty na streche. Mali šťastie, keďže vyleteli v 80-kilometrovej rýchlosti a len tesne minuli strom. Im sa, našťastie, nič nestalo, no na vozidle bola totálna škoda.
Druhý bol na škole šmyku počas Slovakiaringu, kde sme mali kurz vojenskej polície. Ďalší účastníci prevrátili vozidlo. Takisto nepočúvali kolegu inštruktora a jeden z nich vošiel o 20 km/h rýchlejšie na odtrhovú plošinu, ktorá uvedie auto do šmyku. Šofér nestihol zareagovať, začal sa priveľmi stáčať a v momente, keď prešiel zo šmykľavej bielej plochy na asfalt, guma sa zasekla a auto sa pretočil nabok.
Na T.O.P. AUTO PREMIUM eventoch ste, dúfam, podobné situácie nezažili.
To vôbec nie, pretože klienti T.O.P. AUTO PREMIUM počas oboch eventov boli skutočne vysoko disciplinovaní, milí a príjemní. Ani raz som z ich strany nezaznamenal nejaké pokusy vymýšľať.
Zdroj: Facebook.com/TOP AUTO PREMIUM
Boli tieto jazdy aj pre vás niečím špecifické?
Pre mňa bol špecifický a jedinečný práve event s Defenderom na piesku. Dovtedy som vôbec netušil, že na Záhorí sú terény podobné tým na Sahare. Bol to skvelý event a s Defenderom o to väčší zážitok. Som skrátka jeho fanúšik. To vozidlo spája moderné technológie s funkčnosťou. Navyše to nie je žiadny kus železa, ktorý síce prejde všetko, no trasie a dymí. Nový Defender je prémiové vozidlo, čo sa vzhľadu a funkčnosti týka. Kde sa pozriem, každý detail je vyrobený so zameraním na funkčnosť.
Už len taký detail obšívania sedadla. Tým, že prevádzkujem aj autoumyváreň KV Detail, často na autách vidím vyšúchaný bok sedadla, po ktorom sa šoféri pri vysadaní len tak skĺznu. V Defenderi bol aj tento detail vyriešený látkou, ktorá vydrží niekoľko desiatok tisíc vystúpení a nastúpení bez toho, aby sa pretrhla.
Aj o takto odolné materiály či karosériu sa však treba patrične starať.
Samozrejme. Platí jednoduchá zásada, že pravidelná údržba je základ. Radšej to auto umyjem častejšie najzákladnejším programom v ručnej autoumyvárni než raz za rok zaplatiť 500 € za leštenie, voskovanie a iné procedúry.
Vysvetlím prečo. Je leto, obdobie prilepeného hmyzu na maskách áut. Keď hmyz alebo vtáči trus necháte v obrovských teplotách zapiecť do laku, len tak ľahko to neumyjete. Auto musíte dať strojovo preleštiť, čo v konečnom dôsledku stojí viac ako pravidelná údržba. Videli sme totiž prípad, keď bol trus na čiernom laku dva týždne a poškodil ho rovnako, ako keby som na lak vylial kyselinu. Preto po každej dlhšej ceste, keď sa na auto nalepí hmyz alebo trus, umyte ho aspoň prúdom čistej vody na najbližšej samoobslužnej umyvárke za dve eurá.
Na záver váš osobný názor. Ste skôr zástanca SUV alebo športových modelov?
Osobne preferujem skôr športové modely, a to z čisto jazdeckého hľadiska. Aj keby som mal na výber Range Rover Sport SVR alebo Jaguar F-Type, určite si vyberiem F-Type. Som ešte stará škola a väčší pôžitok z jazdy mi poskytne športový model s nižším posedom a nižším ťažiskom ako SUV. Na druhej strane, ak má niekto rodinu, SUV je rozhodne praktickejšia voľba.
Rozhovor spracoval Vojtech Kocák
